Registračné pokladnice | SKTech, Vranov n.T.

Legislatívna príprava
fiškálnych registračných
pokladníc

Používanie registračných pokladníc doteraz upravovala vyhláška MF SR č. 55/1994 Z.z. Vzhľadom na dlhú dobu jej platnosti a prudký vývoj v oblasti informačných technológií sa MF SR pod vedením ministra I. Mikloša v roku 2006 rozhodlo pripraviť nový komplexný zákon. Zákon sa pripravoval 2 roky, bol pripomienkovaný širokou odbornou verejnosťou. Zákon bol prijatý NR SR v roku 2008 (zákon č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice – tzv. fiškálny zákon). V priebehu niekoľkých hlasovaní ho dokonca podporili aj vtedajší opoziční poslanci, napríklad aj z SDKÚ-DS, vrátane I. Mikloša, I. Radičovej a I. Štefanca. Výsledné hlasovanie o návrhu zákona ako celku prešlo jasnou väčšinou: 82 poslancov za, proti 4, zdržalo sa 53.
Zákon nadobudol účinnosť 1.9.2008, niektoré jeho stanovenia od 1.3.2009. Obchodníci majú povinnosť používať fiškálne pokladnice od 1.1.2011, teda na prípravu mali 2 a 1/4 roka.

Prínosy zavedenia
fiškálnych pokladníc pre štát a pre občana

Presadzujú legálnosť podnikania a potláčajú nekalú konkurenciu

"150 obchodníkov v Rimavskej Sobote spísalo petíciu proti východoázijským prevádzkam."(1)

Pretože proti nekalej súťaži sa nedá úspešne bojovať. Nepoctivý obchodník má významnú konkurenčnú výhodu. Zatiaľ čo poctivý má oveľa vyššie náklady na podnikanie (platí clá, DPH, spotrebné dane, daň z príjmu, certifikácie, účtovníčky, programy na spracovanie daňových údajov, audítora, odvody za zamestnancov, stravné lístky, pracovné prostredie vyžadované zákonom a pod.), pre nepoctivého sú práve tieto náklady čistým ziskom.
Ak jeden obchodník platí poctivo dane, odvody a druhý neplatí, je len otázkou času, kedy poctivý obchodník skrachuje, alebo sa sám stane nepoctivým obchodníkom. Jednoducho sa stačí pozrieť po centrách našich miest. Naši obchodníci doplácajú na svoju poctivosť, pretože si uvedomujú, že ak od štátu chcú zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie, sociálne zabezpečenie, políciu, súdnictvo atď., tak musia štátu odvádzať dane. Prevádzky poctivých sa postupne vytrácajú a bývajú rýchlo nahradené tými „zahraničnými“.

Nevytrácajú sa len poctiví obchodníci, ale celé výrobné odvetvia, ako napríklad textilný, odevný, obuvnícky, postupne elektrotechnický priemysel a ďalšie, lebo ich tovar po zaplatení všetkých poplatkov, daní, miezd a odvodov za zamestnancov, certifikácií, revízií nemá šancu konkurovať. Koľko pracovných príležitostí sme stratili a koľko ich ešte stratíme, ak nebudeme konať, nedokážeme odhadnúť. Je povinnosťou vlády a celej exekutívy presadiť rovnosť pred zákonom, podporovať najmä tých, ktorí prispievajú a prinútiť tých, ktorí môžu a majú prispievať, aby prispievali tiež. Je spoločným záujmom občana a štátu, aby bolo výhodnejšie podnikať poctivo, ako nepoctivo.
Rovná daň by mala byť rovnou nielen pre rovnakú sadzbu, ale tiež rovnou povinnosťou pre všetkých.

(1)SITA, 4.8.2010

Nepoctivým prispievame všetci, oni sami neprispievajú, ale radi sa s nami podelia

Súčasné podmienky dávajú možnosť, aby sa tí, ktorí neprispievajú, delili o spoločné prostriedky. Navyše majú právo nárokovať si na štátne dávky, sociálne, zdravotné či dôchodkové zabezpečenie, pre seba aj svojich rodinných príslušníkov, majú právo študovať, dostávať príspevky od štátu, jazdiť po spoločných cestách, byť chránení políciou, či armádou, používať úrady, štátnu televíziu, rozhlas a podobne.
Všetky tieto výhody sú zabezpečené zo spoločných zdrojov, do ktorých prispievajú všetci zamestnanci aj väčšina podnikateľov. To, že je týchto zdrojov málo, nie je žiadnym tajomstvom. Ak neurobíme niečo zásadné, demografická kríza bude rozsah takýchto výdavkov exponenciálne zvyšovať. Nie je tajomstvom, že vláda už dnes nemá na tieto výdavky zdroje. Daňoví kontrolóri na základe 16 rokov starej vyhlášky MF č.55/1994 Z.z. nemajú zákonné, ani technické
možnosti predchádzať, dokazovať, ani sankcionovať tieto nekalé skutky. Technológie nepoctivých obchodníkov sú násobne vyššie, ako tie, ktoré má dnes štát.

Čo priniesol nový zákon (č. 289/2008 Z.z.)
Nový, veľmi moderný zákon dáva daňovým úradníkom, Obchodnej inšpekcii, Colnej správe úplne nové možnosti, kontrolu robí jednoduchšou a má za úlohu pôsobiť viac preventívne ako represívne. Používaním upgradovaných, alebo nových zariadení získava aj prevádzkovateľ mnoho výhod oproti doterajšiemu riešeniu.
Problém technickej nevyspelosti daňových kontrolórov, v porovnaní s kontrolovanými, rieši nový zákon okrem iného tak, že prenáša technickú kontrolu na profesionálne autorizované servisné organizácie, ktoré sú registrované na daňových úradoch. Servisné organizácie majú za úlohu pravidelne kontrolovať,
či registračná pokladnica vyhovuje platnej legislatíve a budú nahlasovať každý neoprávnený zásah do pokladnice, ktoré budú chránené plombami vydávanými Daňovým riaditeľstvom SR. Že sa to niektorým nepáči, je len potvrdením, že zákon zasiahol do čierneho.

Zväz obchodu a cestovného ruchu SR bojuje proti ilegálnym dovozom textilu(2)
„Dovoz pašovaného a cenovo podhodnoteného tovaru najmä z ázijských krajín totiž komplikuje obchod v týchto komoditách a – ako uviedol viceprezident ZO SR Ludvík Posolda – poškodzuje celé hospodárstvo, či už je to priamo na neodvedenej DPH a nezaplatenom cle, alebo nepriamo na dani z príjmu a nezaplatených odvodoch za nelegálne zamestnávaných pracovníkov.“ Ak k tomu pridáme, že takto dovážané tovary sú často necertifikované, môžu spôsobiť újmu na majetku, či poškodiť zdravie, tak dostávame úplný obraz toho, voči čomu pokladnice pomáhajú účinne bojovať.

(2) Zväz obchodu SR proti ilegálnym dovozom textilu.
In: HNonline, 26.11.2002.
http://hnonline.sk/ekonomika/c1-21036355-zvazobchodu-sr-proti-ilegalnym-dovozom-textilu

Čierne peniaze je možné minúť len načierno
Ak podnikateľ zarobí na daňovom úniku, nevie použiť tieto čierne peniaze na legálne aktivity, pretože by bolo ľahko dokázateľné, že deklarovanými príjmami nemohol toľko zarobiť. Niektorým daniam, clu, či odvodom sa možno len vďaka transakciám v hotovosti. Preto nelegálne získané peniaze môže ďalej minúť na nelegálne aktivity, napríklad ďalší nákup nelegálneho tovaru, korupciu, zamestnávanie načierno alebo musí čierne peniaze preprať.

Tí, čo zamestnávajú načierno, sú dotovaní štátom viac ako strategickí investori
Ak takýto podnikateľ zamestnáva ľudí načierno, dotuje ho navyše štát, pretože jeho neoficiálni „zamestnanci“ často poberajú sociálne dávky a podnikateľ iba v „čistom“ dopláca pár euro navyše. Samozrejme bez daní, odvodov, stravných lístkov, náhrad za dovolenku, vytvorenia povinných podmienok na pracovisku, dodržiavania pracovnej doby a podobne. Je úplne zrejmé, že poctivý obchodník nemá žiadnu šancu konkurovať.
Štát platí automaticky za takého „zamestnávateľa“ veľkú časť mzdy a všetky odvody, príspevky deťom, vzdelávanie, sociálne zabezpečenie a ďalšie výhody takto „nezamestnaného“. Štát štedro vypláca štátnu podporu bez zmlúv a podmienok z peňazí tých, ktorí prispievajú. Štát nedobrovoľne podporuje viac tých, ktorí si to nezaslúžia a nemá prostriedky pre tých, ktorí tieto prostriedky vytvorili.

Myslíme, že stojí za to sa aspoň pokúsiť takýto stav zmeniť

Čierny trh práce je v SR odhadovaný na úrovni 16% z celkového trhu práce(3)

Zdroj: Košický Korzár, 10.8.2010

(3) CSD: The Informal
Economy in the EU Accession
Countries, 2003

Lepší výber daní priznaním celého obratu
Pokladnice zavedením dokladovaných tržieb na konci obchodného reťazca (predaj konečnému zákazníkovi), dokladovaného obehu tovaru a služieb, presadzujú používanie daňových dokladov v celom systéme.
Ak existuje nezničiteľný doklad o tržbe z koncového predaja zapísaný vo fiškálnej pamäti pokladnice, obchodník nutne potrebuje právoplatný doklad od svojho dodávateľa – nákladovú účtenku, či faktúru, aby nemusel zdaniť (spotrebnú daň, daň z príjmu a DPH) celú hodnotu predaja. Potreba dokladov je teda „vynútená“ až po prvotného výrobcu, či poskytovateľa služby. Celý reťazec je vysoko motivovaný, aby vykazoval svoje tržby a následne platil z nich dane (spotrebné, dane z príjmu, DPH, clá, iné dane a poplatky). Viac prostriedkov pre zdravotníctvo, školstvo, kultúru prispievaním všetkých V rozhodnutí ministra financií nenachádzame logiku najmä v čase, keď peniaze zúfalo chýbajú na každom ministerstve.
Štát obyčajne reaguje tak, že ak je štátna kasa prázdna, zvýši dane, poplatky a odvody tým, ktorí prispievajú. Tým, ktorí sú na opačnej strane je skutočne jedno, či neplatia 19%-nú daň, 20%-nú, či 30%-nú.
MF SR v súčasnosti uvažuje o zvýšení sadzby DPH z 19% na 20 – 21%.
Na druhej strane, výdavky z verejných financií čerpajú všetci rovnako, tí čo platia dane, aj tí čo sa tomu vyhýbajú. Naopak, väčšinou zneužívajú sociálne dávky pri zamestnávaní ľudí načierno, neplatia odvody a daň z príjmu za zamestnancov.

„85% z takmer 500 tisíc živnostníkov neplatí žiadne, alebo len minimálne odvody.“(4) Fiškálne registračné pokladnice nie sú všeliek, avšak pokrývajú veľkú oblasť podnikateľských aktivít, z ktorých štátu plynú najväčšie príjmy do štátneho rozpočtu (DPH, spotrebné dane, daň z príjmov, atď.).


Zdroj: Hospodárske noviny, 10.8.2010

(4) Viera Tomanová,
bývalá ministerka
Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny
7.8.2010.

Čo prinášajú fiškálne registračné pokladnice pre štát oproti tým doterajším?

- Elektronický kontrolný záznam (žurnál), do ktorého sa zapisujú všetky pokladničné doklady. Tento žurnál je opatrený kontrolným kódom, pomocou ktorého je možné zistiť jeho pravosť. Tým sa výrazne znižuje možnosť pozmeňovania celkových tržieb, z ktorých sa následne odvádza DPH, prípadne spotrebné dane.
- Fiškálna pamäť trvalo uchovávajúca údaje o celkových obratoch. Nové fiškálne riešenie zabezpečuje nemennosť už zapísaných údajov do fiškálnej pamäte, čím sa znižuje možnosť daňových únikov.
- Kontrola pripojenia, resp. odpojenia dôležitých zariadení k pokladnici. Toto opatrenie zamedzuje manipulácii s údajmi, ktoré sa zákazníkovi zobrazujú pri blokovaní a údajmi a ktoré sa zaznamenávajú vo fiškálnej pamäti.
- Jednoznačná identifikácia platných dokladov prostredníctvom tlače ochranného znaku a neplatných dokladov prostredníctvom tlače textu neplatný doklad v každom treťom riadku dokladu. Zavádza sa povinnosť uchovávať neplatné doklady 1 rok od ich vydania, čím nie je možné ich vydať zákazníkom a zneužiť.
- Zavedenie nových typov uzávierok umožňujúcich efektívnejšiu a presnejšiu kontrolu, čo má vplyv napríklad na jednoduché určenie, či podnikateľ sa musí po dosiahnutí určitého obratu zaregistrovať ako platca DPH (v súčasnosti je to pri dosiahnutí obratu 49 790 Eur).
- Zvýšenie efektívnosti daňových a colných kontrol, pretože daňoví kontrolóri budú môcť jednoznačne a efektívne zistiť porušenie zákona, napríklad porušenie plomby, chýbajúci ochranný znak na doklade, neoprávnené používanie tréningového režimu atď. Navyše, kontrola papierových pások bola nekonečná mravenčia práca, ktorú nahradí pár klikov myšou.

ďalšia strana >>